Karmické vzťahy
Aké sú? Zamotané, bolestivé, komplikované, s vnútornou horiacou túžbou, liečivé, s magnetickou príťažlivosťou, ničivé, krásne a plné citov, také, ktoré sa stanú pre nás všetkým, ale i také, ktoré sa stanú pre nás veľkým krížom, ale poväčšine také, ktorým je ťažké pre nás porozumieť. Avšak cítime, srdce nám napovedá.
Zamýšľame sa nad nimi oveľa viac, ako nad inými vzťahmi. Učia nás odpúšťaniu, láske, sú plné intenzívnych emócií, poväčšine spätých s nevyriešeným pocitom viny. Neposudzujme iných, buďme tolerantnejší k ich chybám, ktoré nemusia byť chybami, len nám sa to tak zdá, lebo pozeráme zo svojho zorného uhla. Chceme, aby všetko vyhovovalo nám, SME EGOISTI. Neuvedomujeme si, že to, čo je najlepšie pre nás, nemusí byť zákonite najlepšie aj pre toho druhého človeka.
Veľa času trávime ich uhladzovaním, nedarí sa nám pochopiť neviditeľné súvislosti. Pre svoj pokoj potrebujeme urovnať hádky, spory, žiarliť, vyriešiť konflikty, urážať sa, odstrániť nedostatky. Častokrát chceme dokonca trestať, mstiť sa. Nevyberajte si takúto cestu, ani pri akokoľvek intenzívnom pocite nespokojnosti a krivdy. Ono sa nám skutočne všetko vráti, to isté si pritiahneme do života aj my. Vyberte si lásku, odpúšťanie, tie majú OHROMNÚ MOC.
Každý človek, s ktorým máme problematický vzťah (a každý z nás takýto vzťah má) nám nastavuje zrkadlo, ale my sa bojíme byť k sebe úprimní. Hľadíme doň radšej len s prižmúrenými očami a nahovárame si, že sme lepší. Táto útecha nám mnohým častokrát postačuje a ideme životom ďalej a obviňujeme a konštatujeme, ako sú všetci samá chyba (okrem nás). Len to by nás však naučilo vážiť si seba, keby sme oči neprižmurovali, pozerajúc do nastaveného zrkadla.
Ak karmu chápeme ako pomenovanie príčiny a následku, ako takúto kauzalitu, príčinnú súvislosť, potom je treba vidieť, že náhody neexistujú a všetci ľudia, s ktorými sa nám nedarí vychádzať, nás učia. Ak sa nemáme nič naučiť, sme tu zbytočne. A práve ten, kto nám ublížil najviac, nás zároveň aj najviac naučil. Až keď zvládneme istú lekciu, často spolu s fackami či kopancami „osudu“, pochopíme karmickú záťaž. Vezmeme si ponaučenie. Karmický vzťah je energeticky nerovnovážny vzťah, ak chceme niekoho vlastniť, dokonca i jeho myšlienky, namiesto toho, aby sme sa učili jeden od druhého, a tým sa navzájom obdarovali.
Do svojho podvedomia prijímame negatívne myšlienky, pocity, ktoré nás ovplyvňujú. Stačí aj kamarát, ktorý sa stále sťažuje, ako mu v živote nič nevychádza, alebo zhovorčivá susedka, ktorá narieka nad svojim spackaným životom a nevďačným manželom, či chorá kolegyňa, ktorá toľko jojká a žaluje sa, že o pár minút aj nás bolí hlava i žalúdok.
Osud predsa nie je nemenne daný, svojimi myšlienkami + skutkami ho dotvárame a veľká škoda, že sa často nechávame priateľmi, rodičmi, spolužiakmi, učiteľmi, kolegami až naprogramovať negáciami. Namiesto dobrých energií ukladáme do podvedomia tie zlé. „Z teba nikdy nič nebude!“, „ Ty to nikdy nedokážeš!“, „ Si strašne škaredý!“, „Nikdy by som ti už nedokázal veriť!“, „Nemáš na to!“, „Mám na viac!“, „Ty ale dopadneš!“. Miera ovplyvňovania môže byť rôzna, závisí od toho, ako veľmi je daný jedinec citlivý a senzitívny a ako ľahko sa mu „darí nasávať“ z okolia všetko negatívne. Konflikty medzi deťmi + rodičmi, medzi partnermi, učiteľmi a žiakmi, spolupracovníkmi sú tým, s čím sa denne pasujeme. Máme pocit, že sme si zostali čosi dlžní. A neraz by sa dali odstrániť veľmi jednoducho, nemusíme zmeniť daného človeka, nemusíme zmeniť dokonca ani seba, stačil by zmeniť uhol pohľadu. Nemôžme predsa nikoho prerábať na svoj obraz.
Prečo sme vôbec tu? Prečo sme dostali život? Každý z nás prišiel na tento svet kvôli čomusi, musí splniť svoju karmickú úlohu, prežiť si tu svoj presne vymedzený čas, užiť si komfort na rôznom stupni, uspokojiť podľa možnosti svoje potreby, vziať si niečo z toho, čo sa mu páči, čo mu chutí, čo ho zaujíma a dodržiavať isté pravidlá.
Bohužiaľ, práve s dodržiavaním pravidiel máme najväčší problém. Porušujeme ich, sme za to trestaní, trápime sa.
Každý človek na tomto svete má právo na šťastný život. Nie vždy a u každého sa toto právo naplní. Nemáme peniaze, prepadli sme v škole, neslúži nám zdravie, partner nám je neverný, prišli sme o prácu, túžime po niekom, kto vôbec nejaví záujem o nás, rozpadla sa nám rodina, to všetko robí naše životy bezútešnými. Niekedy ani sami nevieme rozpoznať, aké sú naše reálne práva, nehovoriac už o možnostiach ich realizácie.
Nevznášame sa príliš nad zemou? Nie sú naše nároky privysoké? Nevysnívali sme si čosi z krajiny zázrakov? Ale ak existuje právo mal by existovať aj mechanizmus možnosti jeho realizácie. Ak ho nevieme objaviť – NIEČO ROBÍME NESPRÁVNE. Nevieme vziať do úvahy tie obmedzenia, ktoré je nutné, hoci o nich vieme, sme si vedomí, že ich obísť nemôžme. Vieme to od rodičov, poznáme zákony, dohliada na to polícia, vštepujú nám to učitelia, verejná mienka tiež nemlčí. Ale ani u tých, ktorí majú pocit, že tak činia sa želaný výsledok často nedostaví. Ba čo viac, situácia sa ešte zhoršuje. Prečo?
Niekto ide ku kňazovi, iný k psychológovi, ten ďalší k veštkyni a tí zhodne konštatujú, i keď inou formou, že naše životy podliehajú Vyššej sile. A tá nám buď dopraje, alebo aj nie, to čo si želáme, pokiaľ mi vo svojich srdciach prechovávame nenávisť, zlobu, zámerne tvoríme podmienky, v ktorých negatívne emócie v nás nachádzajú ohromne dobrú živnú pôdu. Hlavnou príčinou našich problémov vo vzťahoch v našom každodennom živote, príčinou nepriaznivej realizácie našich prianí, je náš pestovaný negatívny prístup voči našim blízkym, voči okoliu. Zaistenie spokojného a šťastného života, nás zastihne len prispením Vyšších síl, ktoré nás budú podporovať takých akí sme, ktoré držia nad nami ochrannú ruku a to vtedy a len vtedy, ak aj my sa aspoň snažíme prijať iných takých, akí sú.
Nepoužívajme na nich prísnejší meter než na seba. Oni nie sú dokonalí, ale my tiež nie! Je treba podotknúť, že zaujať takýto postoj, nejde z večera do rána, je to nesmierne ťažké. O to ťažšie, ak vidíme, že tí z vedľajšieho vchodu sú boháči, ja skôr chudák, že tí, čo bývajú oproti sú neznabohovia a ja sa modlím, prosím, som čestný človek, že kamoška má postavičku ako lusk, točia sa okolo nej muži a mňa si nik nevšíma. Aj keď je to ťažké, je to nevyhnutné. Vyššie sily budú pamätať na to, aby bola rovnováha zachovaná. Nie my sme tu na to, aby sme „našej spravodlivosti učinili zadosť“. Prenechajme to na ne. Iste ste už počuli: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“. A určite na nič nezabudnú. A ak sa nám za našu zmenu k lepšiemu dostane satisfakcia v inej podobe a možno aj od úplne iných ľudí, ktovie. Môže byť pre nás o to lepšia.
Svetlana
Výklad osudu
Potrebujete odpoveď na dôležitú otázku? Výklad osudu vám odpovie a naznačí správnu cestu životom.