Karma vrodená a získaná
Neustále filozofujeme, či karma je dôsledkom našich skutkov, chýb a omylov z minulých životov, alebo pykáme len za hriechy, ktoré sme získali počas tohto nášho pozemského putovania.
Prečo musím trpieť v prítomnosti, dnes, ak je to dôsledok mojej zlej minulosti? Spytujú sa mnohí.
Nie je to celkom tak. Mýlime sa, ak sme presvedčení, že si prinášame na tento svet mnohé neodpykané hriechy a ťažoby a musíme si tu a teraz „odskákať“ čosi, čo sme vykonali strašne dávno v ktoromkoľvek z minulých životov a ani o tom nevieme, nič si z tej doby nepamätáme. Nie, minulosť sa zmeniť nedá. Ale karma je čosi živé. Karma, ktorú sme si priniesli na tento svet, nám neublíži, ak sme zo seba vykorenili zlo.
Ak TERAZ trpíme, tak je to len preto, akí sme teraz, nezmenili sme sa k lepšiemu.
Nie za to čo sme urobili kedysi, ale za to, že sme to schopní urobiť znova a znova. Nič sme tak predsa neodčinili.
Karmu tvoríme svojimi skutkami, ale nielen nimi. Aj slová a myšlienky, želanie zlého iným, to všetko s ňou súvisí. Všetko so všetkým súvisí. Niekdajšie chyby stále v sebe živíme. A zákon spätného účinku nastupuje, pracuje, pôsobí, ale svojim vlastným tempom.
Podľa toho, či nás stretáva úspech, alebo skaza a utrpenie zisťujeme, aké vibrácie si okolo seba tvoríme tým, ako myslíme a konáme. Môžu byť krásne a my priťahujeme ďalšie podobné pekné chvíle a situácie, alebo sa musíme vážnejšie zamyslieť nad svojim počínaním. Pretože nás život uvrhne do podobných, často i horších podmienok. Náš záujem a snaha polepšiť sa, musí byť ale veľká, silná. Náš záujem zmeniť sa musí byť taký veliký, že bude charakterizovať našu vieru. Ak nám bude dostatočne záležať na výsledku, takmer určite ho dosiahneme. My sa skutočne stávame produktom našich činov a myšlienok. Život je neustálou výzvou – prijmime túto, možno je to tá najdôležitejšia.
Ak sme zhrešili už v minulých životoch, museli sme sa už niekoľkokrát narodiť. Nesmrteľná duša sa po smrti premiestnila do iného tela, kde ju často nečaká opäť nijaký sladký život. Väčšina ľudí nie sú ani vyslovení hriešnici, ani anjeli. Nachádzajú sa kdesi uprostred. Zdedíme opäť isté hriechy a poskladáme si novú karmu s istými ťažkosťami či chorobami a prinesieme na tento svet. Tieto staré hriechy sú KARMOU ZDEDENOU.
Mohla by nás prepadnúť panika, vyvolaná dojmom bezvýchodiskovosti a zbytočného snaženia byť už lepší. Našťastie tomu tak nie je. Nepykáme za to, čo sme urobili dávno – pradávno, ale preto, že sme schopní urobiť to znova. Nedostali sme sa na vyššie poschodie.
Nás musia zaujímať a ťažiť hlavne tie hriechy, negatívne emócie, nespokojnosť, všetky tie porušené pravidlá, ktoré sme si nahromadili počas vlastného života. Takáto záťaž sa nazýva ZÍSKANÁ KARMA.
Odsudzujeme iných, ak nezdieľajú náš názor, málo sme tolerantní k pokleskom druhých, hoci sami sme ich urobili dosť. Seba idealizujeme, iných nenávidíme, žiarlime, odsudzujeme, urážame sa, hneváme sa. Chceme prinútiť iných, aby sa správali a konali tak, ako to my považujeme za správne, ako sa to hodí nám.
Neprijímame toho človeka. Či to už dávame najavo otvorene, alebo svoje city skrývame a hráme divadlo, v tom rozdiel nie je, vnútorne to tak cítime. Skrývať negatívne emócie nás niekedy stojí navyše dosť síl. Tvárime sa, že je všetko v poriadku, že daného človeka máme radi. Nie sme však o nič lepší ako tí, ktorí kričia, nadávajú, bijú sa. Strácame potom obvykle to, na čom nám najviac záleží, čomu pripisujeme príliš veľkú hodnotu.
Tým nechcem tvrdiť, že si nemôžme občas pohundrať, zanadávať, ak sa nám nedarí, ale poddávať sa dlhotrvajúcim a príliš silným negatívnym emóciám a vášňam, ktorými vyjadrujeme nespokojnosť s druhými, skutočne nie je na mieste. To znamená, že ona hodnota nám môže byť odňatá, alebo zničená, aby sme pochopili, že nie my sme na tomto svete na to, aby sme súdili, predpisovali, aký kto má byť. Je to akási KARMICKÁ VÝCHOVA.
Napríklad stáva sa nám, že sme až príliš zamilovaní do svojho partnera, idealizujeme si ho, žiarlime naň, bojíme sa, čo sa stane, ak nás opustí a on nás opustí, zamiluje sa do inej.
Predstavme si naše hriechy ako nejakú tekutinu, ktorá priteká akýmsi potrubím do nádoby. Množstvo nazhromaždených hriechov je akoby objem tekutiny. Túto nádobu si kľudne môžeme pomenovať KARMICKA NÁDOBA.
Bola by to katastrofa, keby do nej počas života tekutina iba pritekala, hromadila sa. Nádoba by sa preliala čoskoro. Máme však šťastie. Súčasne s „pritekaním“ hriechov zhora – úmerne našim zásluhám – isté množstvo tekutiny zdola aj odteká. A to je naša záchrana. Odtekanie, či vytekanie tekutiny nie je ničím iným, ako očisťovaním našej karmy. Do akej výšky je karmická nádoba každého z nás asi zaplnená, akú hladinu dosahuje cítime veľmi presne, ak ako som už spomínala v predchádzajúcich častiach, dokážeme byť úprimní aspoň sami k sebe. Ak hladina dosiahne istú varovnú výšku a my ostávame slepí a hluchí a hlavne nečinní, neprecitneme a nekonáme nič na našu záchranu, začnú lekcie karmickej výchovy.
Obsah svojej nádoby, objem tekutiny, ktorá pritiekla môžeme zmenšiť pomerne rýchle, ak vyvinieme skutočne úprimné úsilie. Nie iba zdanlivé, opäť skryté. Len také aby nás iní vnímali, ako dobrého človeka. Milosrdenstva a odpustenia sa dočkáme, len treba chcieť. Skutočne chcieť a usilovať sa o to, aby hladina v tej mojej karmickej nádobe prudko klesla. Zabúdame, keď sa nás zmocňuje zlo, že sme tu len na krátkej exkurzii, na výlete.
A podľa toho by sme sa mali správať. Presne tak, ako keď sme išli ako žiaci na exkurziu do nejakého múzea. Rešpektujeme, všetky pravidlá, dotýkame sa len toho, čo smieme, a iba obdivujeme tie exponáty, ktorých dotýkať sa je zakázané. Tak je to aj s nami, s našou dušou. Dostali sme možnosť stať sa človekom, tu a teraz.
Choď, pozeraj, používaj všetko, čo tu je, vyskúšaj všetko, čo smieš, a ak to dokážeš, naprav svoje hriechy, ale neporušuj pravidlá návštevníkov! Nezabúdaj, že tvoj čas je ohraničený. Si na exkurzii.
Ak ťa trápi náročná životná situácia, pomocou výkladu osudu viem poradiť.
Svetlana
Osobný horoskop
Osobný horoskop je jedinečná charakteristika vašej osobnosti. Vďaka nemu sa dozviete, čo pre vás pripravil osud.